Život Prešova
online
online
Vždy keď idú maturantky mestom...
06.09.2010 Prešov
V radnej miestnosti bolo štvrtého septembra rušno. V rámci občianskych obradov sa tu striedali svadobní hostia s maturantmi, ktorí sa stretli po mnohých rokoch.Predpoludním sa stretlo posledných osem bývalých spolužiakov, ktorí maturovali pred neuveriteľnými šesťdesiatimi rokmi na Prvom štátnom gymnáziu na Konštantínovej ulici. Z väčšiny z nich sa stali lekári.
Napoludnie sa dvere radnej miestnosti otvorili opäť, tentokrát pre tridsaťjeden priateľov zo školských lavíc z 11. A a 11. B z niekdajšej Jedenásťročnej strednej školy na Mudroňovej. Boli jej prvými abiturientmi v roku 1960. Medzi mnohými známymi tvárami sa objavil aj jeden z najznámejších Prešovčanov, ktorý sa zo školských lavíc vyšvihol na pódiá medzi jazzové špičky – Peter Lipa. Pribehol medzi poslednými, za čo zožal obrovský aplauz bývalých spolužiačok a výkrik „Peťu poc še boškac! “
Prítomných následne privítal prvý muž šarišskej metropoly Pavel Hagyari, ktorý po svojom slávnostnom príhovore a zápise hostí do pamätnej knihy každému z nich osobne zablahoželal. Pripomenul im aj ich bývalého profesora Milana Rovňáka, ktorý sa rozhodol pre politickú dráhu a v rokoch 1971-1989 bol primátorom Prešova.
Oživovanie spomienok malo pokračovanie aj po ukončení obradu na radnici. Peter Lipa si so spolužiakmi Valentínom Janekom a Gabrielom Bílým na chodbe zaspomínali na dievčatá z „áčky“.
„Šéfku triedy Kaščákovú sme volali Marina Vlady podľa francúzskej herečky“, prezradil Peter Lipa. „Profesor Levkanič nás učil ruštinu a ten povedal, že má najkrajšie prsia v Prešove“, doplnil so smiechom pikantériu zo školských lavíc Arpád Barci, ktorý sa vo svojom živote profesionálne venuje letectvu. . „Dnes je už málo takých triednych osobností, ktoré každý poslúcha. Keď zavelila „ticho“, tak bolo ticho“, pokračoval ďalej Peter Lipa.
Na otázku, čo najvýraznejšie ich naučil život po škole odpovedal Arpád Barci „nedávať veci na papiere, ale ukázať čo vieš a čo je v tebe. Prejavovať sa aj mimo papierov a plánov. “ A čo ich naučil najlepšie? Slova sa opäť ujal hlavný jazzman triedy: „tolerancii, pracovitosti, čestnosti“
Otázka školských lások zostala otvorená už od začiatku a tak to Peter Lipa uviedol na pravú mieru: „My sme boli trieda s prevahou chlapcov a oni boli samé dievčatá, krásne sme sa dopĺňali a doposiaľ sa takto stretávame obe triedy“. Spolužiačky z ktorých sú už dnes zrelé dámy prezradili, že stretnutie mávajú pravidelne každých päť rokov. Aj to je dôkaz skvelého kolektívu. A že mu dodnes nechýba ani patričná dávka humoru potvrdila aj jedna z nich: „Keď sme sa stretli po pätnástich rokoch, tak sa každý každého pýtal „Koľko máš detí? “ Teraz sa skôr pýtame „Koľko máš cholesterol? “
Ďalšie stretnutie je už teda v pláne a ešte predtým, než sa všetci odobrali na spoločný obed, prizvali k sebe na spoločnú fotku aj prešovského primátora, ktorého hneď menovali za nového spolužiaka.
Iveta Adamová
Napoludnie sa dvere radnej miestnosti otvorili opäť, tentokrát pre tridsaťjeden priateľov zo školských lavíc z 11. A a 11. B z niekdajšej Jedenásťročnej strednej školy na Mudroňovej. Boli jej prvými abiturientmi v roku 1960. Medzi mnohými známymi tvárami sa objavil aj jeden z najznámejších Prešovčanov, ktorý sa zo školských lavíc vyšvihol na pódiá medzi jazzové špičky – Peter Lipa. Pribehol medzi poslednými, za čo zožal obrovský aplauz bývalých spolužiačok a výkrik „Peťu poc še boškac! “
Prítomných následne privítal prvý muž šarišskej metropoly Pavel Hagyari, ktorý po svojom slávnostnom príhovore a zápise hostí do pamätnej knihy každému z nich osobne zablahoželal. Pripomenul im aj ich bývalého profesora Milana Rovňáka, ktorý sa rozhodol pre politickú dráhu a v rokoch 1971-1989 bol primátorom Prešova.
Oživovanie spomienok malo pokračovanie aj po ukončení obradu na radnici. Peter Lipa si so spolužiakmi Valentínom Janekom a Gabrielom Bílým na chodbe zaspomínali na dievčatá z „áčky“.
„Šéfku triedy Kaščákovú sme volali Marina Vlady podľa francúzskej herečky“, prezradil Peter Lipa. „Profesor Levkanič nás učil ruštinu a ten povedal, že má najkrajšie prsia v Prešove“, doplnil so smiechom pikantériu zo školských lavíc Arpád Barci, ktorý sa vo svojom živote profesionálne venuje letectvu. . „Dnes je už málo takých triednych osobností, ktoré každý poslúcha. Keď zavelila „ticho“, tak bolo ticho“, pokračoval ďalej Peter Lipa.
Na otázku, čo najvýraznejšie ich naučil život po škole odpovedal Arpád Barci „nedávať veci na papiere, ale ukázať čo vieš a čo je v tebe. Prejavovať sa aj mimo papierov a plánov. “ A čo ich naučil najlepšie? Slova sa opäť ujal hlavný jazzman triedy: „tolerancii, pracovitosti, čestnosti“
Otázka školských lások zostala otvorená už od začiatku a tak to Peter Lipa uviedol na pravú mieru: „My sme boli trieda s prevahou chlapcov a oni boli samé dievčatá, krásne sme sa dopĺňali a doposiaľ sa takto stretávame obe triedy“. Spolužiačky z ktorých sú už dnes zrelé dámy prezradili, že stretnutie mávajú pravidelne každých päť rokov. Aj to je dôkaz skvelého kolektívu. A že mu dodnes nechýba ani patričná dávka humoru potvrdila aj jedna z nich: „Keď sme sa stretli po pätnástich rokoch, tak sa každý každého pýtal „Koľko máš detí? “ Teraz sa skôr pýtame „Koľko máš cholesterol? “
Ďalšie stretnutie je už teda v pláne a ešte predtým, než sa všetci odobrali na spoločný obed, prizvali k sebe na spoločnú fotku aj prešovského primátora, ktorého hneď menovali za nového spolužiaka.
Iveta Adamová
0
www.ZIVOTPO.sk
